Zoznamoval som sa v hromadnej doprave

Môj zoznamovací "pokus" trval dlho, dlho, mesiace a mesiace. Dievča, ktoré mi padlo do oka (a hádam aj ja jej) cestovalo každé ráno s desiatkami ďalších do práce. Príťažlivá s krásnymi očami i postavou. Raz za čas sme na seba narazili, hodili po sebe očkom aj viac ráz počas cesty. Z pohľadu som vycítil veľmi veľa - záujem, zvedavosť a neskôr aj očakávanie. Ona mohla z môjho pohľadu vycítiť určite neistotu. Minulú zimu sme na seba "narážali" čoraz častejšie a priznám sa, každé ráno a občas i poobede som si rovno želal, aby som ju dokázal osloviť. Ako od prírody hanblivému mi robila táto najdôležitejšia časť zoznamovania veľký problém. V čase, keď som bol naozaj odhodlaný dotyčnej niečo pekné povedať nemal som na ňu šťastie. Nakoniec som ju náhodou objavil na webe. Priznajme si, touto cestou sa zoznamuje pohodlnejšie i keď neprirodzene. Ale ako sa hovorí: "Kto čaká, ten sa dočká". My sme sa dočkali obidvaja a presne dnes je rok od našeho prvého rande.

A dobrá rada na záver? Neskôr mi povedala, že som ju mohol osloviť oveľa skôr, ženy to vraj očakávajú, aj ked ich záujem nie je na pohľad taký výrazný, ako je tomu u mužov. Nevedela o čom by sme sa spolu zhovárali, ale to nakoniec nie je dôležité. Dôležité je, že baby nemajú v obľube hanblivých chalanov... A ja som si uvedomil, že hromadná doprava môže úspešne slúžiť aj ako zoznamovací prostriedok.