Špičkové ľadoborce z Fínska
Publikované 21.03.2013 v 13:26 v kategórii RETROTECHNIKA, prečítané: 449x
Fínsko patrí k najsevernejším európskym štátom, má päťdesiat prístavov, pričom v zime je možné využívať iba 23 z nich. Kvôli málo slanému Baltskému moru totiž zamŕzajú takmer všetky.
Krajina je závislá na zahraničnom obchode a tak sa musí v týchto prístavoch eliminovať pôsobenie ľadu. V ére plachetníc sa daný stav nedal riešiť. Situácia sa zmenila príchodom parného stroja. V roku 1890 Fínsko kúpilo silný a výkonný ľadoborec Murtaja (Drvič). Prakticky od tej doby je krajina veľkým a uznávaným producentom a užívateľom ľadoborcov.
Lodenica Wärtsilä v sériách vyrábala ľadoborce, z ktorých veľmi známy a najväčší bol dieselelektrický Sisu z roku 1976. Jeho dĺžka predstavovala 105 m, šírka 24 m, výtlak 7900 ton a najväčší ponor 8,3 m. Šesť dieselových motorov s celkovým výkonom 16 200 kW poháňalo generátory elektrického prúdu zásobujúce hnacie elektromotory štyroch lodných skrutiek a krylo celkovú spotrebu elektrickej energie plavidla.
Ľadoborec plávajúci najvyššou rýchlosťou 4 km/h si musel poradiť s ľadom maximálne dvojmetrovej hrúbky. Na voľnej hladine sa jeho maximálna rýchlosť zvýšila na 34 km/h. Zásoba paliva mu vystačila na šesť týždňov. Do výbavy dostal automatickú navigáciu, posádka mala možnosť udržovať spojenie so základňami cez družice Inmarsat. Len Sovietsky zväz zakúpil tridsať ľadoborcov tejto série...
Samotné využitie ľadoborca je na prvý pohľad jednoduché. Loď preráža ľad obrneným trupom tak, že nabehne nad zamrznuté more a vlastnou váhou ľad prelomí. Takto vznikne kanál, ktorým ľadoborec nasledujú napríklad obchodné lode. To je však značne zjednodušená a stručná definícia. Ľadoborce sú využívané na množstvo iných účelov aj v lete. Veľmi zaujímavým bolo napríklad "letné" použitie ľadoborca pri stavbe mosta Rion-Antirion v úžine Korintského zálivu v Grécku.
Komentáre
Celkom 0 kometárov