Magnetofóny mali v Československu úspech medzi mládežou, ponúkali ale aj vysokú kvalitu /rozhovor/

Takže pán Čelár, ako to bolo s ponukou magnetofónov a záujmom zo strany zákazníkov v 70´a 80´rokoch?

Jedným z výrobkov spotrebnej elektroniky, ktorý mal u spotrebiteľov, najmä mladých, nesmiernu obľubu boli magnetofóny. V roku 1970 bola ponuka priam katastrofálna, v podstate pulty zívali prázdnotou. Domáca výroba nestačila pokryť trh a výrobky z dovozu sa objavili zväčša pred vianočnými sviatkami a boli rýchlo predané.

 Tesla B 42

Domácich československých výrobkov ale bolo veľa druhov?

Koncom šesťdesiatych rokov to bolo z cievkových magnetofónov vtedy tuzemskej výroby (Tesla Pardubuce, Tesla Přelouč) najmä prístroje rady Tesla B4. Táto rada magnetofónov mala dosť dobrú mechaniku, jediné s čím bol problem, boli krídielka unášačov, ktoré mali tentenciu sa lámať. V tejto rade boli na trhu jednostopé magnetofóny B 41 (1966 - 1970), B44 (1968 - 1970), ale aj dvojstopé B 42 (1966 - 1970), B 45 (1968 - 1970). Možnosť záznamu stereo a reprodukcie stereo cez zosilovač umožňovala rada B 46. Ďalej to bol prístroj B 444 lux super s príjemným designom (1969 - 1970). Špičkou bol výrobok Tesla B 43A, ktorý mal dokonca rýchlosť posuvu pásky aj 19.5 cm/sec., čo zaručovalo na vtedajšie doby vysokú kvalitu reprodukcie. Rada B 4 vyvrcholila typom B 400, ktorý bol tak, ako samotná základný typ B4 ANP 220 a ANP 221 akousi ikonou mladých ľudí, ak zabudneme na stroje Sonet.

Vyzerá to ale tak, že ponuka musela byť široká…

Ako som spomenul, magnetofónov bolo ako šafránu, často sa stávalo, že veľké prevádzky mali v dodávke za mesiac tak desať prístrojov, čo bolo žalostne málo. V roku 1969 uzrela svetlo sveta ďalšia rada Tesla B5. Od tejto základnej sa potom znova odvíjali rôzne typy. Tesla B 5 bola odľahčená, nakoľko nemal napájací sieťový transformátor. Funkciu transformátora prevzalo prídavné vinutie na statoru motorčeka. Pôvodný B5 mal nespočetné množstvo vád, jeho poruchovosť bola značne vysoká. Toto sa technici pokúsili napraviť na následnej rade Tesla B 54, čo sa im našťastie podarilo. Na trh sa postupne dostávali typy B 56 (1970 - 1972) ktorý umožňoval nahrávanie a reprodukciu stereo cez stereozosilňovač, ďalejTesla B58 (1971 - 1973) jeho mutácia B588 - celá v drevenej skrinke. Z rady B5 vyšli aj známe typy B 100 a B101. Išlo u luxusnejšie stereo prístroje so zosilovačom v drevenej skrinke. Rada B100 mala hornú dosku z eloxovaného hliníku, kým B101 použila pre mladších typicky modernejšie plasty s bielou sieťotlačou. Naviac v type B101 neboli na koncovom stupni využité tranzistory, ale integrované obvody MBA 810A.

 Tesla B 444 lux super

Tu už bolo cítiť nejaký ten technologický pokrok, o čo sa ďalej snažili naši výrobcovia?

V sedemdesiatich rokoch prichádza Tesla s novými radami Tesla B 70 a B 90. Tesla B 70 síce pôsobila moderne, ale čo sa nevydarilo, bol nepríjemný pocit lacného plastu. Zmenila sa aj mechanika, ktorá bola úplne nová a taktiež zo začiatku mala tendencie poruchovosti. Z rady B 70 spomeniem typ B 73 Hi Fi Stereo, ktorý dovoľoval aj pseudokvadrofónnu reproukciu. Tu sa pokúšala Tesla asi oživiť kvadrofóniu*, ale asi márne. Nasleduje rada B 700 s moderným designom a stereo prevedenie B 730. Rada B 90 teda typ B90 a B93 nalákavala spotrebiteľov na možnosť prevádzky vo zvislej polohe, čo bol vtedajší trend módy, ale aj netradične umiestnenými unášačmi pásiek. Osobne si myslím, že práve rozložením pásiek nebol i tieto prístroje až tak obľúbené. Z rady B 90 sa z časti zrodila nová konštrukcia B113, B 115, B116, CM 130 a CM 160. V tomto prípade už išlo o kvalitné prístroje so špičkovými parametrami, kde typy B 116 a CM 160 boli v prevedení tzv. Tape deck, čiže bez koncového zosilovača.

Ďakujem za rozhovor.

Nabudúce niečo o dovoze, prenosných a iných MG. ale aj o magnetofónových páskach

*záznam a reprodukcia zvuku zo štyroch miest